25.6.2024 - Peter Janka
2024-06-25 – Janka a Peter Poláček_Trinásta komnata_časť 2
Násilie, a s ním spojenú bolesť, vniesla do nášho sveta temná identita Boh ako nepriateľ Stvoriteľa a pokušiteľ – diabol („a neuveď nás do pokušenia…“), ktorý takýmto spôsobom chcel získať to, čo nebolo jeho.
Násilie vždy sprevádza bolesť. Najviac si uvedomujeme fyzické násilie. Tým najčastejším, extrémne brutálnym násilím a spôsobujúcim často až neznesiteľnú duchovnú bolesť (bolesť srdca – trhanie srdca na kusy, neznesiteľný vnútorný tlak, vnútornú prázdnotu) je násilie, ktoré spôsobuje manžel svojej manželke tým, že proti nej použije bezbranné dieťa a zaútočí na ňu cez dieťa, a to len preto, aby jej ublížil, lebo sa mu nepodriadila, zostala slobodná, nestala sa jeho otrokyňou a nedala mu to, čo chcel. Tá najlepšia matka, práve kvôli svojej nesmiernej láske, urobí to jediné možné a správne, aby uchránila svoje dieťa pred roztrhaním jeho osobnosti v dôsledku takéhoto pôsobenia otca proti matke. Napriek neskutočnej bolesti a skutočnosti, že nikto neocení jej sebaobetovanie (poškodené dieťa si to neuvedomí už vôbec), podstúpi tento krok.
Cesta bolesti sa však takýmto rozhodnutím iba začína. Bývalý manžel sa používania násilia voči svojej bývalej manželke nikdy nevzdá… Výsledkom je, že dospelé dieťa si myslí, že mama ho odvrhla, vzdala sa ho a nemá o neho záujem… Matka zas vníma neskutočnú bolesť z toho, že jej dieťa ju odmietlo, hanbí sa za ňu a „vďaka“ toxickému vplyvu otca si vytvorilo voči nej takú bariéru, že ju nedokáže ani len osloviť a nepovie jej ani MAMA. Pre násilníckeho otca, ktorý neváha používať na svoj útok vlastné dieťa, platia nasledovné slová: „Ale, pre toho, kto by pohoršil jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a ponorili ho do morskej hlbiny.“ (Mt, 18, 6) A to sme iba pri pohoršení, a nie pri brutálnom násilí, spôsobujúcom extrémnu vnútornú bolesť…